DATE Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Nunc sed cursus metus, quis facilisis nunc. Nunc in nunc facilisis, posuere risus non, feugiat magna. Praesent sed metus dolor. Curabitur id rhoncus ipsum, in ornare tellus. Suspendisse potenti.
DATE Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Nunc sed cursus metus, quis facilisis nunc. Nunc in nunc facilisis, posuere risus non, feugiat magna. Praesent sed metus dolor. Curabitur id rhoncus ipsum, in ornare tellus. Suspendisse potenti.
Post by Samantha Océane Rahel on Jan 20, 2019 21:55:29 GMT
Ešte chvíľu bolo úplné ticho, no predsa niečo zacítila. Žeby sa dočkala? Áno. Onedlho započula hlas. Patril mužovi, ťažko povedať vek, no bol to vlkodlak, to bolo isté. ,,Ale vy nie ste vlastník, alebo áno?" opýtala sa s jemným náznakom úškrnu ako to mala vo zvyku a premerala si ho pohľadom. Nepôsobil nebezpečne, čo bolo jedine dobré. Nepotrebovala stretnúť hneď zprvu nejakého čerstvo pokúsaného vlkodlaka, ktorý by sa nemusel ovládnuť. No z muža, ktorý stál neďaleko nej, mala presne opačný dojem. ,,Budem sa mýliť ak poviem, že som práve stretla člena tunajšej svorky?" opýtala sa stále s tým jemným úškrnom a spravila pár krokov aby sa priblížila, no stále si udržiavala zdravý odstup.
Post by Victor Murphy on Jan 20, 2019 22:09:56 GMT
Její pohotová reakce ho překvapila. Možná i trochu ohromila. Byla nová, na cizím území. Právě se potkala s jiným vlkodlakem. On tu byl doma a navíc alfa, takže bylo pochopitelnější, že je klidný. Dívky před ním však jakoby se tohle vůbec netýkalo. Necítil z ní strach.. dokonce ani neklid. Na druhou stranu tu nebyla ani agrese. Ano byla příkrá a nebrala si servítky ale nějakým zvláštním způsobem se ji povedlo, že její slova vůbec nezněla drze, nebo moc troufale. Přecejen, to že byl Victor alfa neznamenalo, že čeká, aby se mu vlkodlaci plazili u nohou a líbali mu nohy. ,,Ne. Máte pravdu, můj není. Také proto vás upozorňuji na jistá rizika." Zaculil se a založil si ruce. ,,A ne, nemýlíte se. Jsem člen smečky. A rád bych věděl, co tu někdo, jako vy pohledává." Zkoumavě si dívku měřil. Musel přiznat, že ho zaujala a to toho vlastně ani moc neřekla, ani neudělala. Po delší době se v něm probudila zvědavost.
Post by Samantha Océane Rahel on Jan 20, 2019 22:19:02 GMT
,,No... tak to potom nie je žiaden problém a nikto sa o tom nemusí dozvedieť..." povedala akoby to bola vybavená vec a akoby žiadne riziká neexistovali. Predsa len, čo oči nevidia, to srdce nebolí a kým vlastník nevie o jej prítomnosti na jeho pozemku, žiaden problém nie je. No to samozrejme vyžadovalo... hm... spoluprácu tohoto muža. Nesmel by to vlastníkovi prezradiť, no niečo takéto by neočakávala a pritom ona očakáva všetko. Hádala správne... teda hádala ako hádala. Bola si istá na 99 percent už pred tým ako jej to potvrdil. ,,Ťažká úvaha" povedala a na pár sekúnd sa zatvárila zamyslene, no celé jej zamyslene bolo len hrané a ani sa to nesnažila zakryť. ,,No najprv... definujte čo ste mali namysli pod slovami "niekto ako vy"" povedala s úškrnom. Bola veľmi zvedavá, ako bude znieť jeho odpoveď.
Post by Victor Murphy on Jan 20, 2019 22:38:13 GMT
Vlkodlak se musel pousmát. Jistě.. tak prosté to bylo. ,,Aby ste se nedivila. Tady má i les uši a myslím, že pokud o nás majitelka ještě neví, dlouho už to nebude trvat" Rozhlédl se po okolí. Břízy.. všude jenom břízy. Člověk by z toho chytil paranoiu. No zpět k jejímu dotazu. Asi nevolil nejvhodnější slova ale co už. Nějak z toho vybruslit musel. ,,No, řekněme silná, nezávislá a pohledná dívka bez doprovodu. Cestujete sama?" Otázal se a při svých slovech se vydal blíž k ní. Musela toho mít spoustu za sebou. Takováhle rovnováha nevznikne přes noc. U některých nikdy. Ona ale byla celkem jistě rozená. Chovala se naprosto přirozeně. Jakoby přesně znala stanovené hranice. Neudělala nic, co by mohl nakonec využít proti ní. No on si sebou tak jistý nebyl. Zastavil se kousek od ní. Nechtěl narušit její osobní prostor. To že je alfa ji neřekl. Nepotřeboval se tím titulem ohánět. Stejně na to jednou přijde. Možná to dokonce i věděla z toho, co z něj vyzařovalo. Na to ale moc nesázel. Sám se považoval jen za dosavadní pojítko. ,,Neměla byste se pohybovat takhle sama a tiše po cizích smečkách. Může to být nebezpečné. Ačkoli mi nepřipadáte jako někdo, kdo má strach"
Majitelka o tom neví? Hloupost. Už když vlčice přišla do těchto lesů, vyplašila těch pár zvířat, která zde byla zvyklá na svůj klid. A majitelka byla pohotová. Nemůžete čekat, že vás druid nechá běhat ve svém lese, aniž by vám to dovolil. Mezi stromy se proto ukázala srst. Flekatá, z části bílá, z části hnědá. Jelenec, co se přišel podívat, kdo to tu ruší spaní jeho přátelům. Zvíře se protáhlo mezi stromy a prohlédlo si dva vlkodlaky, aby následně zafrkalo a otřelo se o strom. Docela vlezlá srnka. Tedy, pokud by to byla srnka, že ano. Podívala se Victorovi a zjevně jednoduše rezignovala. Jak vyhnat dva vlkodlaky ze svého území? Tedy, ne že by nemohla, ale Victora sama pozvala. A když někoho sami pozvete... Odfrkla si a nespokojeně pokračovala svým lesem dál. Jen si mrskla dlouhým ocáskem a brzy odhupkala pryč. Doufala, že Victor pochopí tiché poselství toho, že je tu prostě nechce. Ne zrovna teď. Momentálně... by ocenila, kdyby odešli.
Post by Samantha Océane Rahel on Jan 21, 2019 4:53:08 GMT
Bolo jej to úplne jedno, či o nej niekto bude vedieť alebo nie rovnako ako jej bolo jedno, komu vlastne tento les patrí. Nerobila zatiaľ nič, čo by mohlo lesu uškodiť.. teda až na jej samotnú prítomnosť, no často to bývalo omnoho horšie. Nehodlala však strácať čas rečami o lese, no napriek tomu si zapamätala čo povedal... Pri jeho slovách sa musela krátko zasmiať. ,,Vy lichotník.." povedala pobavene. Z tejto zapeklitej situácie teda vykorčuľoval veľmi dobre. ,,Áno, cestujem sama" odpovedala na jeho otázku. Bol to už dlhý čas čo žila samotársky život a ťažko povedať či jej svorka chýbala kvôli istému pocitu istoty alebo práve kvôli tej dlhej samote. Jedno z toho to ale pravdepodobne bude. Vydal sa bližšie k nej... nechala ho. Síce ho vôbec nemala prečítaného a nebol ňou "sledovaný" nejaký čas ako to má vo zvyku, neprišiel jej ako hrozba. Zatiaľ nie. Pri tom ju ale zaujalo aj niečo iné. Srna. Tie sa od nej vždy držali ďalej... kto vie prečo. Takže za týmto muselo byť niečo viac. Počkala až odíde a až potom pokračovala v rozhovore s vlkodlakom, ktorému meno vlastne ešte nepoznala. Celý čas však dávala pozor naňho. Srnu len registrovala, no jej pozornosť mal on, keďže mu vonkoncom neverila aj keď nevyžaroval hrozbou. ,,Nebezpečné vravíte..." povedala opäť s pobaveným úškrnom, čím skutočne potvrdila jeho slová... Nemala strach. Už dlho nie. A celé to chodenie po cudzích územiach jej prišlo najmenej nebezpečné z vecí, čo robila.
Bylo zvláštní stát takhle v Peggyine lese. Vlastně tu ještě nikdy nebyl. A potom.. srna. Teda srna to nebyla. Zvíře bylo flekaté s huňatým ocáskem. Pamatoval si zvířata, která k němu ke krnelci chodila a tohle tak obvyklé nebylo. Jelenec, pokud se nepletl. Ne, Victor nebyl z těch, co by kořist jen bezmyšlenkovitě lovil. Rád si o nich zjišťoval co nejvíc. I tak, tenhle jelenec nebyl cítí úplně jako jelenec. Ačkoli tu byl cizí vlkodlak, věnoval zvířeti pozornost, jakou zasluhovalo. Akceptoval její přání. Stejně tu byl jen kvůli pachu. ,,Ano myslím, že to může být nebezpečné. Nikdy nevíte, či za šílence potkáte." Zacilil se. ,, A když už jsme u toho. Ja jsem Victor. Pokud to chcete formálněji tak Victor Murphy. A bylo by mi velkou ctí, kdybyste přijala mé pozvání na kafe." Teď už nemluvil s úšklebkem. Vlastně se jen usmíval. Bylo mu to bližší.
Post by Samantha Océane Rahel on Jan 21, 2019 8:18:55 GMT
On si bol zrejme istý, že mu zo strany Samanthy nič nehrozí, keďže mu nerobilo problém odvrátiť pozornosť. Samantha by toho mohla ľahko využiť, no nemala dôvod... Predsa len, okrem toho, že muž pred ňou vyzeral ako možný budúci spojenec, pôsobil pokojne, vyrovnane a slušne, čo bolo pri ich druhu celkom vzácne. ,,Vyzerá to ale tak, že dneska šťastie na šialencov nemám... To je ale škoda" povedala s lišiackym úsmevom. Stále jej to túlanie však nebezpečné neprišlo. Stretla už mnoho šialencov... A stále tu stála čo by sa o mnohých z nich povedať nedalo... A nie nevyhnutne jej zavinením. Takže Victor. To si snáď zapamätá. ,,Samantha" predstavila sa, no kým sa nepýtal, nevidela dôvod na to hovoriť celé meno. Aj tak by mu bolo zrejme zbytočné. ,,Vždy pozývate cudzích ľudí, ktorých ste práve stretli, na kávu?" opýtala sa opäť trocha pobavene. No... Dôvodom jeho pozvania bolo asi práve to, že ona nebola len nejaký obyčajný človek. ,,Ale ak teda pozývate, tak prečo nie" prijala nakoniec jeho pozvanie.
Takže Samantha. Tohle jméno se mu vždycky líbilo. ,,Štěstí je vrtkavé. Nikdy neříkejte nikdy" mírně, skoro neznatelně mrknul. Ano, už dlouho šílenec nebyl, ale to se mohlo rychle změnit. Nad její poznámkou se musel tiše zasmál. ,,Ne, máte pravdu. To dělám až na druhém rande." Zavrtěl nad tím hlavou. Cody s Pandorou nebyli jediní, kdo oplývali mocí ironie, sarkasmu a rádoby vtipných narážek. Victor byl jen toho názoru, že všeho moc škodí. Aby se z něj však stal klidný a moudrý vůdce, kterého nic nezvyklá, nic neohromí a zároveň nepřekvapí. To by musel být robot, ne Vlkodlak. Byl rád, že pozvání přijala. ,,Dobrá, měli bychom si pospíšit. Nejsem si úplně jistý, jestli by na nás po chvíli dalšího setrvání zde, nenajeli čtyři jezdci apokalypsy." Ohlédl se po místech, kde stál jelenec. Peggy se vyjádřila dost jasně, že je tam nechce. Vlastně se ji nedivil. Nebyl si jistý, jaký k němu má postoj od posledního lovu. Trochu ho to mrzelo. ,,Smím vás tedy vzácná paní odvést do království jménem Kavárna u Kaede?" usmál se a vysekl menší poklonu. Nemohl říct, proč se tak chová. Bylo fajn zase jednou popustit uzdu své jindy upjaté nátuře. Pokud tedy šla, vydal se pak rovnou do kavárny. Přece jen byla spousta věcí, které s ní, jako s návštěvnicí potřeboval probrat. A cizí les nebyl tím nejlepším místem.
Post by Samantha Océane Rahel on Jan 21, 2019 9:17:56 GMT
Celé to jeho vystupovanie sa jej podávalo. Až príliš. ,,Budem si teda dávať pozor" povedala, aj keď to si ona dávala vždy, aj keby sa mohlo zdať, že je to práve naopak. ,,Vy nestrácate čas, čo?" povedala opäť s lišiackym úsmevom, aj keď jej bolo úplne jasné, že to bola len irónia. ,,Štyria jazdci apokalypsy?" opýtala sa s miernym pozdvihnutím jedného obočia. Nevedela čo tým myslel a rada by vedela o čo ide. Jeho nasledujúce slová ju pobavili. Bola pomerne prekvapená celým Victorom, no keby tu takí boli všetci, zvykla by si. No to by potom tuto Victor stratil na vzácnosti. ,,Smiete, vznešený pane" napodobnila jeho slová a vydala sa smerom ku kaviarni. Prekvapivo už aspoň zbežne ovládala jednotlivé umiestnenia budov a podnikov... To už mala čas preskúmať.