DATE Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Nunc sed cursus metus, quis facilisis nunc. Nunc in nunc facilisis, posuere risus non, feugiat magna. Praesent sed metus dolor. Curabitur id rhoncus ipsum, in ornare tellus. Suspendisse potenti.
DATE Lorem ipsum dolor sit amet, consectetur adipiscing elit. Nunc sed cursus metus, quis facilisis nunc. Nunc in nunc facilisis, posuere risus non, feugiat magna. Praesent sed metus dolor. Curabitur id rhoncus ipsum, in ornare tellus. Suspendisse potenti.
Stále neutíkala. Možná byla ochromená strachy.. Na to však taky nevypadala. To vypadalo jinak. Vlastně se zdála čím dál tím zajímavější. Alisa však věděla, že ublížit ji nemůže. A to ji neskutečně štvalo. Pokud si tuhle hračku však vybral Lucifer, mohla by se se svým životem rozloučit rovnou. Už teď prakticky dost riskovala. Ona ale neuměla být poslušná podřízená, která dělá vždy jen to, co se ji řekne. Konec konců to byl důvod, proč nesnesla andělská města. Často se nestávalo, že by se z rozeného anděla stal démon. Ti byli vždy nezkažení a plní čistoty. Kdo ví, kde se u Alisy stala chyba. Odjakživa byla vším možným, jen ne andělem a stále měla v mysli tu neskutečnou úlevu, kterou pocítila, když jen stáhla křídla a padala dolů. Chytla dívku před sebou za bradu a mírně ji nadzvedla hlavu, aby si ji lépe prohlédla. Nějak nečekala odpor. Konec konců, zatím ji nijak neubližovala. ,,Takže ambiciózní dívka, jejíž kreativitu zabila společnost.. Jak tipické." Zavrtěla hlavou. Pak se zase vzdálila a přiblížila se až k okraji mola, kde pohlédla na svůj odraz, vlnící se na hladině. ,,Je to směšné, jak lidstvo samo sebe zabíjí. Přitom mají odmala nakročeno k tomu, aby prozřeli.. Dokonce mám pocit, že některé opravdu malé děti nás dokonce vidí, i když nechceme. Společnost jim však namluví, že jsou to báchorky, že si to jen představují." Ušklíbla se. ,,Kdysi jsem se stala imaginární kamarádkou jedné holčičky. Byla skvělá. Ambiciózní. No bohužel aby se stala démonem, nejdříve by se musela stát andělem.." Znovu věnovala pohled Cadance. ,,Řekněme, že zemřelá mladá" Netušila proč o tom vlastně mluví. I když vlastně proč ne.
Post by Cadance Queen Sykes on Jan 15, 2019 15:04:44 GMT
Nastalo ticho. Nebolo príjemné, ale prekvapivo ani nie príliš nepríjemné. Bolo to proste ticho, aj keď Cadance nemala z Alisinej spoločnosti najlepšie pocity. Keď už bola pri nej, chytila jej bradu a začala si ju prezerať. Bolo to zvláštne, ale Cadance nespravila žiaden pohyb, ktorým by sa jej vytrhla, alebo jednoducho žiaden ktorým by dala najavo to, že sa jej to nepáči. Kým nerobila nič viac, nemala na to dôvod... predsa len, určite by nechcela spraviť niečo, čo by ľutovala a navyše nemá to v povahe, aj keď Alisa teda nebola najmilšia. No čo by sa aj dalo čakať... ako povedala... je démon. ,,Možno je to tak preto, že žiť v nevedomosti a udržiavať túto nevedomosť im príde bezpečnejšie, než aby všetci vedeli, ako to v skutočnosti je" vyslovila jednu zo svojich myšlienok. Alisa mala pravdu... zrejme každé malé dieťa malo v tomto smere veľký potenciál... alebo si to aspoň Cadance myslela, pretože u nej to tak bolo. Možno to bolo spôsobené tými knihami, no každé dieťa má svoju predstavivosť a každé je veľmi vnímavé. A potom Alisa začala s nejakým príbehom, ak sa to tak dalo nazvať. Bolo to zvláštne. Nevedela, aká daná osoba musela byť, keď sa Alise zdala takou, ako ju opísala. No tak trocha tušila, že by sa moc nepodobali. No ten koniec... bolo to smutné. Áno, Cadance to mrzelo, aj keď dané dievča vôbec nepoznala a keby jej o tom Alisa nepovedala, ani by nevedela, že niekto taký existoval. A predsa jej bolo ľúto jej smrti.
Alisa opět odvrátila pohled ke svému odrazu ve vodě. Cadance vypadala, že je jí dívky líto. Lidé byli takoví. Litovali se navzájem. Bylo to zvláštní. Smrt přicházela a odcházela. Přirozený koloběh života šel dál. Proč pro někoho truchlit? Objeví se někdo jiný. Lidská mysl byla tak zvláštní. Zabývali se tolika věcmi. Jak to všechno mohli stíhat? ,,Jaké to vůbec je?" Otázala se poté. ,,Jáké je, narodit se na zemi? Žít jako člověk.. řešit všechny tyhle bezvýznamné věci.. Musí to být tak.. nenaplňující.. tak strašně.. nudné." Naklonila hlavu. Sem tam se snažila s lidmi navázat vztah. No nebylo nutné dodávat, že většinou nekončili dobře. Troufala si však říct, že za dobu, co ji znali byli víc živí, než kdykoli předtím. Byla dobrá manipulátorka, když opravdu chtěla. A Nakonec, když ji lidé následovali, ukázala jim, jak si života užívat plnými doušky. Samozřejmě za určitou oběť, která pak většinu z nich stála život. Dělala však ale ve výsledku špatnou věc? Nepřemýšlela nad tím, a ani nehodlala. Nebylo to důležité.
Post by Cadance Queen Sykes on Jan 15, 2019 15:30:45 GMT
Aké to vlastne bolo? Nevedela, či sa pýta tej pravej osoby. ,,Keď sa tak narodíš, príde ti celkom normálne viesť taký život. Keď nevieš o všetkom tom, čo vieš ty a všetky tie... ostatné bytosti, nevieš že sú aj iné možnosti... jednoducho ti to... stačí. Musí ti to stačiť" povedala s myknutím ramien. To bolo zrejme jediné normálne vysvetlenie. No bolo to snáď prvýkrát, čo nad tým uvažovala... nad ľudským životom. Možno aj preto, že doteraz nikdy nemala žiaden podnet nad tým uvažovať. A teraz vlastne nevedela, čo bude ďalej. Zmení sa niečo? Podľa všetkého, nech bude robiť čokoľvek, nikdy svoj život nebude mať len vo svojich rukách. A čo má vlastne človek, keď nemá ani vlastný život? To bola otázka, ktorú by najradšej vyslovila, no odpoveď tušila. Zrejme vôbec nič.
Brunetka pokývla a mírně roztáhla křídla, aby nechala vítr pohrávat si s jejím peřím. Trochu to šustilo. Ji to vlastně lechtalo. Ale příjemně. Musela se usmát. ,,Jistě. Je to snadné, když nemáš možnosti. Tvá hlava se tím nemusí zabývat. I starost míň. No, ale teď znáš pravdu. Nepřijde ti lidský život nudný? Neměnila bys, kdyby ti někdo dal tu možnost?" Mírně se ji zablýsklo v očích. ,,Ode mě pomoc nečekej, stejně pochybuju, že bys mi věřila. Já tu moc ani nemám" Pokrčila rameny. To sice nebyla tak úplně pravda ale přece jen, nemusí vědět všechno. ,,Ale Lucifer by mohl.. ne počkej.. jaké jméno ti řekl, mám v tom už trochu guláš" Protřela si kořen nosu.
Post by Cadance Queen Sykes on Jan 15, 2019 15:55:35 GMT
Nesúhlasila. Rozhodne nesúhlasila. Nebolo to ľahké. Teda... možno v mnohých veciach oproti ostatným ľahšie, ale určite nie ľahké... ,,Meniť za čo presne?" opýtala sa, aj keď skôr by rada ostala tam kde je. Síce tak bola v nevýhodnej pozícii, no predsa... jej to istým spôsobom vyhovovalo. Celkom pokojný život, žiaden stres či strach. Teda... doteraz. Teraz to bolo úplne inak. Celé to začalo vlastne tým, že stretla Luciana. O moment na to, sa však dozvedela, že sa nevolá ani tak Lucian ako Lucifer a ak sa nemýlila tak Lucifer bol... vládcom pekla, podsvetia alebo nech sa tomu nadáva akokoľvek. No hej, až teraz jej to tak celkom došlo. Možno to niekde v podvedomí tušila, no odmietala to. Teraz sa to už však poprieť nedalo. Teda dalo, ale na čo by si klamala ešte viac? Ničomu by to nepomohlo. ,,Lucian..." povedala s povzdychom. Áno, Alisa sa náramne musela baviť na jej utrpení... od toho predsa démoni boli, nie?
Napříč všemu, co se tu doteď dělo se Alise na tváři objevil docela přirozený úsměv. Tenhle byl snad i uvěřitelný. ,,Můžeš být volná a létat po lesích jako vítr, povídat si se zvířaty jako se starými známými, oplývat silou, o jaké se ti ani nesnilo..nebo.. um.. no dělat cokoli co dělají astromágové" Pokrčila rameny a mávla nad tím rukou. ,,Každopádně se ti otvírá svět a my ti v tom můžeme pomoct." Znovu se vydala k ní. Teď už ale nějak nedbala na styl, nebo cokoli takového. Natáhla k ní ruku. ,,Nech mě ti něco ukázat" Nechytla ji však, zastavila před ní a čekala, jestli její ruku přijme. ,,Podívej se na svět míma očima"
Post by Cadance Queen Sykes on Jan 15, 2019 16:37:24 GMT
Opisovala zrejme všetko, čo mohli tie všetky bytosti robiť. Tak nejak si domyslela, že nie všetci môžu všetko z toho, ale každý len niečo. No nedalo sa povedať, že by ju to nelákalo. Ani nie tak preto, že by ju to veľmi zaujalo a chcela by si to vymeniť, či sa do toho "iného sveta" dostať, ale preto, že to znelo veľmi zaujímavo a ona bola príliš zvedavá. ,,Pomôcť? Sama si povedala, že si démon a démoni nepomáhajú nikomu... a keď už, tak nie zadarmo" povedala. Viac ju znepokojovalo, že netušila čo vlastne Alisin úmysel je. Ponúkla jej ruku. Pozrieť sa na svet jej očami? Mala by jej veriť? Musela mať nejaký skrytý úmysel, prečo by to inak robila. Mohlo to byť čokoľvek. Od toho, že ju bavilo sa pozerať jak sa do toho Cadance zamotáva až po to, že by jej mohla ublížiť. Najradšej by tu pri sebe mala Willa aby sa mohla opýtať na to, čo ďalej. No Will tu nebol a ani nikto iný, kto by jej mohol skutočne pomôcť tak, aby sa jej nič nestalo. Zvláštne jej tak prišlo, že Alisa ju neschytila hneď, ako by od nej Cadance očakávala... ale viac-menej ju nechala si vybrať. Ona však zaváhala. Netušila, či má jej ruku prijať. Ešte chvíľu váhala, no po chvíli jej ruku predsa len prijala aj keď sa bála, že to bude ľutovať. No jak sa hovorí, na konci viac ľutuješ to, čo si vôbec nespravil, ako to, čo si spravil.
Alisa ji ruku s úsměvem sevřela a pak si ji přitáhla k sobě tak, aby k ní Cadance stála zády. Ruku ji ovinula kolem pasu, a než by stihla dívka cokoli udělat, roztáhla svá černá křídla, která teď vypadala snad ještě větší. Poryv větru co přišel s pohybem křídel jim oběma pocuchal vlasy. Alisa na to však byla zvyklá. Mocně křídly mávla a to už se obě odlepily od země. Alisa nestoupala tak rychle, jak byla zvyklá. Cadance byla přece jen zátěž navíc. Dívce to i tak však muselo připadat hrozně rychlé. Stačilo pár mávnutí, aby se ocitli nad stromy, a jen dalších pár chvil, aby zmizeli v oblacích. Alisa si teď musela dávat pozor. Nemohla se znehmotnit. Dívka by spadla. Ne, že by ji to zase tolik vadilo ale přeci jen teď její život ukončit nechtěla.
Post by Cadance Queen Sykes on Jan 15, 2019 20:53:52 GMT
Stalo sa to nejak rýchlo, akoby Alisa dopredu vedela, že Cadance neodolá. V každom prípade, tak nejak si to celé začala uvedomovať, až keď boli vo vzduchu. To bol presne ten moment, keď bola viac než rada, že sa nebojí výšok. Jej život mala teraz síce plne v rukách Alisa ale ten pocit... ten pocit bol úžasný. Jej krídla boli úžasné... len keby neboli čierne. Uprednostňovala tak trocha snehobielu. Teda aspoň tak nejak si to predstavovala. Netrvalo to ani dlho a ocitli sa nad oblakmi... nad niečím takým mohla zrejme len snívať. Samozrejme, že niečo ako lietadlo existovalo, no za prvé si to nemohla dovoliť a za druhé, toto bolo určite omnoho lepšie. Správne, bola fascinovaná... páčilo sa jej to aj keď to asi nebolo moc dobré, alebo?
Alisa vypadala, že si let užívá. Kolem pasu ji teď objímala oběma rukama, aby ji náhodou nespadla a na tváři ji hrál úsměv. V jednu chvíli se před nimi objevil mrak. Démonka stáhla křídla, jakoby jimi chtěla Cadance obejmout a provedla skrz obláček celkem elegantní otočku. Po chvíli začali klesat a tak křídla zase roztáhla a párkrát s nimi mávla. mezi mraky byla vidět země pod nimi. domečky, lesy, potůčky. Všechno tak maličké. Všechno bylo tak daleko. Problémy každodenního života, jakoby neexistovaly. ,,Tak co na to říkáš?" Otázala se Alisa po chvíli. Nejdřív ji chtěla nechat, aby to vstřebala. Možná by se ji bílá křídla líbila víc. Byla tu však mizivá šance, že by anděl udělal něco podobného. Oni měli pravidla. Nesměli. To pro Alisu neplatilo. Už dávno ne.
Post by Cadance Queen Sykes on Jan 15, 2019 21:35:02 GMT
Naďalej sa porozhliadala po tej kráse. Bolo zvláštne vidieť všetko takto zhora. Všetko bolo také maličké a z tejto výšky vyzeralo všetko... inak. ,,Je to... nevysloviteľne úžasné" povedala Cadance s nadšením malého dieťaťa. Bolo to tak. Mohla by jej síce klamať, že sa jej to až tak nepáči už len preto aby jej dokázala, že ju na niečo také nikdy nenavedú, ale bolo to proste dokonalé. Toto všetko... toto všetko si dakedy vysnívala. Takto si predstavovala isté pasáže kníh. Toto bol presne ten pocit, ktorý by chcel určite každý zažiť. No aj oni sa raz vrátia k zemi a opäť na ňu dopadnú všetky tie veci s anjelmi a démonmi a kto vie čím všetkým... teraz ju to všetko vôbec netrápilo, čo bolo zvláštne, keďže tu bola len vďaka Alise, ale aj napriek tomu to bolo perfektné. ,,Prečo to vlastne robíš? A prečo si mi to všetko povedala?" opýtala sa po chvíli. Musela sa to opýtať. Možno by bolo lepšie počkať kým budú dole, ale tak či tak by tieto odpovede chcela. Nech je Alisa akákoľvek, nech sa k nej správa hocijak zle, nech jej chce ublížiť a baviť sa na tom... Cadance jej bola napriek všetkému vďačná. Povedala jej pravdu, teda všetko základné a nenechala ju tápať v tme ako ostatní. A ešte toto k tomu. Určite to nespravila len tak, s tým Cadance rátala, ale aj napriek tomu ju mala chuť objať a poďakovať.
Alisa chvíli mlčela. Kolem uší jim svištěl vítr. Nakonec ale přece jen odpověděla. ,,Víš.. věř tomu nebo ne ale.. vidím v tobě něco ze sebe. Přece jen, bývala jsem anděl. Všichni jsme byli. Jenže andělé nejsou takoví, jak si je všichni představují. Mají nesmyslná pravidla. I když by mohli pomáhat, mohli by ukázat lidem tohle všechno, nikdy to neudělají. Měla jsem spoustu otázek, které nedostávaly odpověď. Všichni jsme je měli. Až když jsem se rozhodla odejít, poznala jsem, jaké to je být vážně volná." Chvíli se odmlčela. ,,Nejsem dobrá osoba.. ani u démonů to ale není pravidlo. I démoni mají srdce. Jen.. na to mysli, až se budeš rozhodovat, komu věřit. Taky můžeš být volná. Vlastně, každý jsme sami sobě klecí. Je jen na tobě, jestli ji otevřeš"Pousmála se. Pomalu pak zamířila zpět na molo.
Post by Cadance Queen Sykes on Jan 15, 2019 22:28:35 GMT
Opäť nastalo na chvíľku ticho, až sa Cadance začala báť, že jej neodpovie. No prišlo to a z odpovede bola viac než prekvapená. Dokonca v dobrom. Takéto slová určite od Alisy nečakala. A ešte chvíľu jej trvalo kým si do svojej hlavičky dostala, že to Alisa fakt povedala a že to nebol len výplod jej fantázie. Jej slová si v hlave ešte párkrát zopakovala. V niečom s ňou určite súhlasila, o niečom nemala ani tucha. Trocha ju mrzelo, že je to u anjelov tak, ako povedala, že to je. Zrejme by toho dokázali spraviť veľa, ale tie pravidlá im v tom podľa všetkého bránili. Zvláštne. Ale pri otázke dôvery, bol jasný problém. Cadance absolútne nevedela komu teraz veriť, či má vôbec niekomu veriť a či ešte niekomu niekedy svoju dôveru dá. Pravda bola, že Alise práve teraz verila v tom, že ju nepustí, aj keby mohla. A zatiaľ ju nepustila. No minimálne čiastočne verila aj Lucianovi a teraz je jej jasné, že vlastne nie je ani Lucian ale Lucifer a určite neplánuje nič dobré. Bola v tom stratená. Úplne. Aj Alisa ju miatla. Najprv bola záhadná, potom zlá, no pritom jej povedala pravdu, ukázala Cadance toto všetko a teraz... teraz pôsobila dokonca milo. Nečakala by, že nejaký démon sa niekedy bude správať aj milo bez toho, aby sa tým snažil niekomu inému dostať pod kožu či do hlavy, ako to spravil Lucifer, no zrejme na jej slovách "aj démoni majú srdce" a to, že u démonov nie je pravidlo byť zlou osobou, niečo bolo. ,,Mám ešte jednu otázku... Má alebo nemá Lucia...ehm...Lucifer vedieť o tomto? Alebo to už vie?" opýtala sa opatrne. Mala taký pocit, že by z toho mohli mať problém obe a to bolo niečo, po čom asi nikto netúžil... mať problémy so samotným Luciferom.
Alisa pomalu přistála na mole a Cadance pustila. Povzdechla si. ,,Pokud o tom neví, dřív nebo později na to stejně přijde. Pokud se o to zrovna zajímá" Pokrčila rameny. Vlastně něco podobného, jako dnes ještě nikdy neudělala.,,Každopádně, i on má minulost. I on byl čistá duše.. anděl. Každý máme své důvody a ne vždy je to věc naší volby. Je tu už dlouho. A je zklamaný životem. Není divu, že je jaký je" Pokrčila rameny. ,,Jak jsem řekla. Jsem démon, tělem i duší. Nejsem dobrá bytost. Takže mi na něm nezáleží, ale ty bys mohla být ta, co ho změní" Lhostejně pokrčila rameny. Měla pocit, že se jejich odpoledne chýlí ke konci.